Mathias je veselý 7 ročný chlapec, ktorý má rád zvieratká, hudobné nástroje, zaujíma sa o techniku a umenie.. Mal veľmi ťažký štart do života kvôli komplikovanému pôrodu, kedy bol nedokysličený. Krátko po pôrode nastali problémy ako novorodenecké kŕče a neutíšiteľný plač, čo trvalo 2 dni. Po prevezení z pôrodnice v Kežmarku do nemocnice Poprad, sa k tomu všetkému zistil opuch mozgu, zlomená kľúčna kosť a zakrvácané očné pozadie. Mathias bol uvedený do umelého spánku. V nemocnici sme strávili 3 týždne. Chodili sme na pravidelné kontroly k pediatrovi aj k neurológovi a okrem dráždivosti na ňom nič iné nepozorovali. V mesiaci spával na boku, pekne pásol koníky a v 3 mesiacoch sa dokázal pretočiť na bruško a hovoriť a-g. Všetko sa zmenilo v 5.mesiaci. Prestal sa pretáčať na bruško, ak sme ho naňho položili už nevedel udržať stabilitu. Začal sa veľmi vypínať do luku, mal zvláštne správanie - vyplazoval jazyk a hlavu pučil do vankúša, bol ešte omnoho nervóznejší a veľký boj nastal pri kŕmení, aby dostal do seba potrebnú dávku mlieka. Schudol 800g a odvtedy ma problém s priberaním, aj keď v jeho 7 rokoch papá dospelácke porcie, je chudučký) a jeho pokožka ožltla. Odvtedy mu lekári diagnostikovali centrálnu tonusovú a koordinačnú poruchu, čo sa v 11. mesiacoch zmenilo diagnostikovanie detskej mozgovej obrny. Pohybovo sa tam vývoj zastavil a trvalo niekoľko mesiacov, kým sa z toho dostal. Napriek tomu mentálne napredoval súčasne so zdravými deťmi. Pohybovo napreduje vždy pomaly a občas mu to zhorší aj epilepsia, ktorá sa pridružila v jeho necelých 2 rokoch. Dôležité je, že napreduje stále a pokroky po terapiách a rehabilitačných pobytoch nevidia len rodičia, ale aj jeho terapeuti. Mathias je veľmi zaujímavý prípad a veľký zazrak aj pre lekárov a pátrajú ďalej, čo by mu mohlo byť, aby mohli nájsť vhodnú liečbu, kedy sa všetci nádejajú, že jeho pokroky by potom boli aj pohybovo oveľa väčšie. Momentálne sa čaká na výsledky genetických a metabolických testov, pretože aj tam majú lekári podozrenie na niektoré veľmi závažné ochorenia. Napriek tomu, že sám nedokáže ešte ani sedieť a rozprávať, je tak šikovný a múdry, že od septembra je zapísaný do klasickej základnej súkromnej školy medzi zdravé deti. Rád sa učí a spolupracuje s učiteľmi aj terapeutmi. Hoci má určité rečové defekty a nerozpráva, s rodičmi akoby rozprával, či už jeho odpoveďami na ich otázky alebo inými spôsobmi (gestá, ukazovanie, komunikačné karty, atď) Na rehabilitačných pobytoch s ním každý rád cvičí. Potrebuje to ako soľ, pretože tým, že je mentálne v poriadku má veľkú šancu na kvalitný život. Mamička s ním ostala sama, ale spolu s babkou robia pre neho všetko možné aj nemožné a skúšajú stále nové terapie a možnosti.