,,Volám sa Katarína, pre všetkých som a aj budem vždy Kačena. Som matkou dvoch synov: Peťka a Tomáška na ktorých som veľmi hrdá a ľúbim ich, aj keď neviem s nimi komunikovať a svoju lásku im odovzdať. Som manželka Petra- muža, ktorý ma dennodenne navštevuje, stará sa o mňa a zvláda všetko statočne. Jedného dňa som išla, ako inokedy do práce a nečakala som, že sa domov už nevrátim. Mojím domovom je “JESEŇ ŽIVOTA“ Zariadenie soc. služieb, kde ma s láskou prijali medzi seba. Stalo sa to, čo sa stať nemalo. Mala som ťažký pracovný úraz, kedy ma stlačil lis na balíky. Nastali početné zranenia, zástava srdca s úspešnou resuscitáciou. Od tohto času som, ako to lekári hovoria: v bdelej kóme. Nedokážem jesť, piť, hovoriť, chodiť, no dýcham sama a viem, že ľudia okolo mňa robia všetko preto, aby som sa mala čo najlepšie. Neviem ako dlho,... či vôbec,... ale chcem a bojujem.!